Už aj vám sa niekedy stalo, že ste sa pokúsili niekam dostať a nakoniec ste usúdili, že to miesto v podstate neexistuje? Teda existuje... v inej dimenzii... alebo jednoducho niekde, kde sa po dlhom pátraní, nakoniec, už nikomu nechce.
Mne určite nie.
Vybral som sa na výstavu o káve do SNM. To, že sa výstava s názvom Tá pravá šálka kávy nachádza v SNM, časť Podhradie, som vedel. Dokonca som vedel aj názov ulice.
Tak kde je problém?
No jednoducho som to nenašiel. Obišiel som Hrad zo všetkých strán, ale okrem rakúskych turistov a spomínaného Hradu som nenašiel nič, čo by aspoň vzdialene pripomínalo múzeum. Ja viem, som slepý, hluchý, nemý a celkovo neschopný. Mal som si to najprv nájsť na mape, mal som sa spýtať nejakého domorodca bývajúceho na Hrade, v parlamente... možno by to ten fešák v miliónovej Audine vedel... možno by mi ako prejav sympatií neprešiel po prstoch.
Znechutený, ale príjemne vyvetraný som odišiel do kaviarne... Raz sa možno opäť vydám na výpravu s neistým koncom.
Táto skúsenosť ma však priviedla na myšlienku o SNM a jeho priestoroch.
Nehodila by sa Slovenskému NÁRODNÉMU Múzeu nejaká poriadna budova? Niekde poblíž centra Bratislavy. Tak aby ju našiel aj taký šmatlák ako ja. Aby sa nikto, ani turista, ani domáci, nemusel preháňať po meste ako splašená sliepka dúfajúc, že mu tú jeho vytúženú výstavu nezavrú pred nosom. Budova, do ktorej by sa zmestila väčšina stálych výstav, ktorá by poslúžila ako miesto pre všetky možné zbierky, nové, zaujímavé výstavy... Tak ako v zahraničí.
Určite nie som prvý s takouto myšlienkou... možno sa už niekde potichu (tak aby o tom radšej nikto nevedel)dvadsať rokov stavia, možno sa čaká len na schválenie... A možno také niečo nikoho nezaujíma.
„Šak na čo nééé? Šak ked sem daký do**baný turisti chcú dojsť, tak nech si to najdu móre, nee? Čo sa staraš, kokos, šak aspoň vacej zaplaťá taxikárovi, ne?“
Veď to by nebolo iba kvôli turistom. SNM si, podľa mňa, zaslúži hodnotné miesto.
Jedno miesto.