reklama

Vianoce - alebo ako stráviť pol života v Tescu...

Bolo 23 decembra a ja som sa vybral na Vianočné nákupy. Nikdy som nebol z tých, ktorý chodili nakupovať Vianočné darčeky v auguste a takisto som nebol človek, ktorý by všetko vtedy keď na to bola tá najsprávnejšia doba. Z čoho vyplýva, že 23 december bol tak akurát.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Nasadol som do 208a vypravil sa na Obchodnú. Tesne pred zavretím dverí pri technickejuniverzite som si uvedomil, že bližšie to už nebude, a tak sa mi podarilonebyť privretý zadnými dverami trolejbusu. To čo kúpim mi bolo už asi mesiacznáme. Preto som vyštartoval k tým pravým miestam. Otvoril som prvé dvereprázdneho obchodu s dvd-čkami a kúpil jeden z darčekov.

Kráčal som ďalej poobchodnej a užíval si poloprázdnu ulicu. Tak málo ľudí tam nebolo anipočas chrípkovej epidémie. Bolo mi troška čudné, že nás oneskorencov je takmálo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prešiel som Obchodnúa vybral sa smerom k Tescu nakúpiť „papanicu“. Na uliciach bolo stálepomerne málo ľudí a okrem kaprov cestujúcich na Ávii mi nič a nikto neskrížilcestu.

Na kamennom však užpostávali cigánky ponúkajúce voňavky, halúzky, (svoje deti, v celku alebo jednotlivo) a cukríčky. Už privchode som začínal mať isté tušenie a keď som prešiel vzduchovou stenoubolo mi jasné kde som sa to ocitol...

V PEKLE!

Pretože kde inde by bolotoľko ľudí??? Prvotný šok vystriedal druhotný, tesne po tom ako som sa nalodilna eskalátor (skoro ma prerazil dajakýpánko s veľkou krabicou pred hlavou, čo sa usilovne snažil prepchať cezdavy k východu). Ako sa predo mnou vynárala tá masa ľudí čo stála pripokladniach od úžasu som skoro zabudol vystúpiť z pohyblivých schodov. Lentak-tak ma eskalátor nestiahol z kože ako práve zabitého králika. Vyočenéoči (koniec rady na platenie bol asitristo metrov za pokladnicou) mi boli agresívnym davom zastrčené späť nasvoje miesta (zaryté v hlave hlboko podnadočnicou). No stále mi zmysle neschádzali nevľúdne pracujúce pokladníčky,obrovský zástup ľudí, ktorí čakali na košíky a ďalšia masa ľudí, ktorá sama neustále pokúšala ušľapať a usácať na smrť. Všetci boli ako stádonákupuchtivých prežúvavcov, ktorých jedinou túžbou bolo minúť tých pár korún čosi poctivou prácou vybojovali. Títo prežúvavci (žuli sitotiž jazyky, akoby od stresu, že im dakto ukradne ten ich vytúžený tovar)ma skutočne fascinovali. Nemohol som však zastaviť a fascinovane ichpozorovať (veď by ma niekto predbehol!).Vytrvalo som sa snažil prepracovať ku košíku...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S niekoľkonásobnýmipodliatinami, krvavou šmuhou na nohaviciach (chlap ešte žijúceho mäsiara – všetko sa minulo tak zobral prvé čo mupadlo do ruky, zarezal priamo pri pokladni aby ušetril čas). Pre všetkýchtých davovou psychózou zasiahnutých „ľudí“ som bol len jedny veľké zavadzajúcevráta, pred jednou veľkou pašou, ktoré by najradšej rozkopli, odhodili...

Vďaka svojej výškea aj váhe som davom prúdiacim od pokladní, od košíkov, ku vchodu doobchodu, alebo k eskalátoru a schodom, dokázal odolávať skoro 15sekúnd kým mi došla trpezlivosť a nezačal som sa predierať von z obchodnéhodomu. Otočil som sa na päte, dovolil jednej babičke nech cezomňa prelezie kukošíkom a vykročil k eskalátorom. Cesta dlhá približne dva metre mizabrala dobrú chvíľku a počas tohto predierania počúvali moje uši výkrikyako: „HEJ MARTUŠKA, CHYTAJ! TOTO MAJÚ V AKCII!“, vzápätí letela potrhanáVianočka cez pol Tesca...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nejakým zázrakom sa mipodarilo začleniť do prúdu odchádzajúcich. Posledné čo som z Tesca tesnepred skokom do „raja“ za vzduchovou clonou videl bol dav, s prepáčením „nakupujúcich“,ktorí si začali stúpať po hlavách a košíky, ktoré začali poletovať medzičakajúcimi a odchádzajúcimi boli dokrvavené, sbskári to definitívne vzdalia s rukami na hlavách utekali kade ľahšie, základy Tesca saotriasali, zem pod ním sa roztvorila, všade naokolo bol len krik, plamene,Luciferov smiech a Martuškin rev – „ZOBER VIAC TY IDIOT!!!“... Brrrr...

Veru, keby tam nefungovalaklimatizácia a keby vonku pred vchodom cigánky nerezali svoje deti, mojapredstava, že som v nebi by nebola až tak od veci... Potrasol som hlavou v snahezbaviť sa týchto predstáv, no musím sa priznať, že som zlyhal na plnej čiare.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odišiel som a s kŕčovytým úsmevomvykročil na ulicu s príslovečným názvom – Rajská. Žiaľ po príchode natúto, aspoň názvom, krásnu ulicu mi hlavou prebehlo, že som zabudol na tohlavné – Vianočné svetielka. Nuž vybral som sa, avšak nie do potravín ale naprvé poschodie. To však bolo rovnako zapratané nadbytočnými ľudskými schránkami,a tak som si vystál pol života v rade pri pokladni.

Zákon schválnosti bolo keďsa po 15 minútach státia v rade otvorila vedľajšia pokladnicaa občania za mnou v hojnom počte využili príležitosť a dostalisa k plateniu skôr. Ja som si samozrejme tento fakt všimol neskôr akoväčšina, a tak mi zostal návrat domov pred večerom odopretý. Nakoniec sami však podarilo odísť a... nevrátiť sa...

Moja dokaličená telesnáschránka bola doma, no keďže bolo moje snaženie nakúpiť potraviny v Tescu premenenéna boj o holý život, musel som sa znova vybrať preč. Tento krát do Billy,takže... Vianoce – alebo ako prežiťnákup v Bille

Jano Hargaš

Jano Hargaš

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent, Bratislavčan, Zoznam autorových rubrík:  PríbehyIné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu